Narovnajme pokrivenú demokraciu!

Výsledkom  „nežnej revolúcie“  bolo nahradenie  socializmu  kapitalizmom prostredníctvom  privatizácie. Výroba  aj služby sa dostali do  rúk  súkromníkov.  Štátny sektor v podstate zanikol. Nemôžete si demokraticky vybrať, či sa budete uchádzať o prácu v súkromnom alebo štátnom podniku. Nemáte možnosť výberu, ako je tomu vo Francúzsku a v iných západoeurópskych krajinách, kde by si politici nemohli  dovoliť celoplošné odštátnenie hospodárstva a ani sa  o to nepokúsili. Voliči by im to totiž nedovolili. U nás sme mali „skvelých“ amerických poradcov.  Namiesto demokracie západoeurópskeho typu so zmiešaným hospodárstvom máme totalitu súkromného sektoru s masovou  nezamestnanosťou,  chudobou a priepastnými majetkovými rozdielmi.

Mnohí Slováci, ktorí nenachádzajú prácu, by chceli podnikať, ale nemôžu, lebo buď nemajú kapitál alebo iné predpoklady. V normálnej demokracii za takýchto občanov podniká štát. U nás to tak nie je. Podniká len súkromný sektor. Preto  žijeme v  situácii, že  nech vyhrá hociktorá strana, po voľbách ostáva ekonomická moc v tých istých rukách asi dvesto veľkých súkromných podnikov. Ekonomicky nevládne vláda, ale jednotlivci vlastniaci výrobné podniky, služby a banky.

Vládnu tí, ktorých nikto nevolí. Občania  nevolia šéfov spoločností akými sú Penta, J&T, US Steel,  Volswagen, Slovnaft, Tesco, Tatra banka, atď.   Vláda po voľbách vždy odovzdáva občanov  súkromnému sektoru. Po voľbách sa menia niektorí poslanci v parlamente, niekedy strany, prípadne koalície vo vláde. Nemení sa však ekonomický model  napriek tomu, že dlhodobo zlyháva, pretože mnohým  nevie dať prácu ani zabezpečiť u zamestnávateľov zaslúženú odmenu, takže pracovať na Slovensku ešte neznamená  uživiť sa. Ak hľadáte odpoveď na otázku, prečo sa  nevytvorí pluralitný ekonomický model založený na vyváženosti súkromného a štátneho sektoru, tak odpoveď je jednoduchá.  Sponzori súčasných parlamentných strán na tom nemajú záujem !

Pluralitnú, teda zmiešanú ekonomiku, ktorá je kľúčom k vyriešeniu nezamestnanosti, nízkych miezd a dôchodkov v našej krajine,  opakovane požaduje   vo svojom programe iba Komunistická strana Slovenska. Má to svoju logiku. KSS nemá zviazané ruky vďačnosťou sponzorom. A nikto z bohatých spoločností nesponzoruje komunistov preto, lebo im nejde o vytváranie priaznivých  podmienok pre maximálne zisky, ale pre dobro  človeka.  Aby mal každý prácu, strechu nad hlavou a normálne podmienky pre blahobytný a kultúrny život, aby sa nestal obeťou exekúcií a nežil v depresiách pre neriešiteľné problémy, ktoré plodí tento režim. To je cieľ vhodný podpory.

Ján Jurišta