Nevyhnutnosť informačnej revolúcie

Ako bolo? Ako je? Ako môže byť lepšie?

Ako bolo za socializmu? Všetci mali prácu, dobrú životnú úroveň a istotu, že ju nestratia. V inzerátoch s voľnými miestami sa ponúkalo aj ubytovanie alebo nenávratná pôžička na stavbu rodinného domu. Podniky mali vlastné rekreačné zariadenia. Prepustenie z práce museli odsúhlasiť odbory. Ceny boli stabilné a tlačili sa na obaly tovarov. Potraviny (vo výrobe ktorých sme boli sebestační), nájomné (vrátane elektriny, plynu, vody a ústredného kúrenia), jasle a škôlky boli dostupné pre všetky rodiny. U lekára nebol potrebný preukaz poistenca, lebo každý pracoval a bol automaticky poistený. Za lieky sa neplatilo (iba korunu za recept). Bezplatné boli aj kúpele. Deti dostávali učebnice a iné vyučovacie pomôcky v školách. Prázdninové tábory boli samozrejmosťou. Celkový štandard vzdelávania bol vysoký. Kde školy chýbali, postavili sa. Rovnako tak nemocnice, zdravotné strediská, kultúrne domy a futbalové ihriská. V Česko – Slovensku sa od vojny do prevratu v novembri 1989 postavilo vyše troch miliónov bytov. Deväťdesiat percent obyvateľstva sa presťahovalo do bytov prvej kategórie. Rozvoj krajiny sa financoval z vlastných zdrojov, zadlženie bolo zanedbateľné. Rodilo sa veľa detí, lebo podmienky pre život boli priaznivé. V osemdesiatych rokoch bola priemerná inflácia menšia než 2 %. Štátne banky slúžili ľuďom. Pri ročnom terminovanom vklade dostal sporiteľ na úroku 5 %. Pri pôžičke s tridsaťročnou splatnosťou na výstavbu domu úrok predstavoval 2,7 % a nemenil sa. Socializmus bol z ekonomického a sociálneho hľadiska pozitívne hodnotený v roku 1990 aj expertmi Svetovej banky. Správa sa však nedostala na verejnosť.

Ako je za kapitalizmu? Na Slovensku vládne všeobecná nespokojnosť. Systém chváli asi päť percent, tí, ktorí sú „za vodou“. Ostatným kapitalizmus strpčuje život. Máme vyše 300 tisíc nezamestnaných, hoci právo na prácu schválila spoločnosť národov už v r. 1948. Aj zamestnaní žijú v neistote, že prídu o prácu, že nebudú môcť zaplatiť účty za plyn a elektriku alebo uhradiť splátky úveru. Ich mzdy predstavujú iba štvrtinu alebo pätinu sumy, aká sa vypláca za ten istý výkon v západnej Európe. Mnohí prišli v exekúciách o celý majetok a stali sa bezdomovcami. A sociálnodemokratická vláda to toleruje, hoci ide o zvrhlosť systému. Každý občan je zaťažený ôsmimi tisícmi eur dlhu, ktorý neustále rastie. Každé piate dieťa žije v nedostatku. Pôrodnosť je nízka. Starodôchodcovia dostávajú namiesto dôchodku almužnu, hoci za socializmu spriemyselnili Slovensko. Prečo sa nemáme dobre? Lebo autori „nežného“ prevratu umožnili privatizáciou okradnutie Slovenska o národné hospodárstvo. Pretože západné krajiny nás hospodársky okupujú a bohatnú na úkor nimi slabo platených slovenských zamestnancov. Vláda nemá v rukách ekonomickú, teda rozhodujúcu moc. Tú majú zahraničné spoločnosti, reťazce a banky. Ich miliardové zisky odtekajú do zahraničia. Ak R. Fico hovorí, že Slovensko ekonomicky rastie, v skutočnosti ide o rast ziskov zahraničných monopolov, ale nie životnej úrovne Slovákov, ktorí sú naďalej novodobými otrokmi.

Ako môže byť lepšie? Ak sa rozšírením počtu štátnych podnikov vytvorí rovnováha medzi súkromným a verejným sektorom. Nie znárodnením, ale zavádzaním novej, domácej výroby s využitím našich tradícií v biotechnológii. Mohli by sme vyrábať potraviny,  lieky (generika), obojživelné záchranné vozidlá. Namiesto nespracovaného dreva by sa mohol vyvážať nábytok. Štát by mohol exportovať aj minerálnu vodu (máme 1 200 prameňov) atď. Socializmus dokázal, že podniky v štátnych rukách vedia zabezpečiť prácu i spravodlivú odmenu pre všetkých, pretože sa neženú za maximálnymi ziskami, ale im stačí rentabilnosť (teda to, že neprerobia). Štát nemôže byť iba výbercom daní, lebo iba ony nestačia pokryť výdavky sociálneho štátu. Zvlášť keď cudzie spoločnosti dostávajú daňové prázdniny. Štát musí podnikať, ako je tomu v Nemecku a Francúzsku. Z exportu slovenských výrobkov by mohol financovať rozvoj krajiny. To je tiež jediná cesta, ako sa vyhnúť ďalšiemu zadlžovaniu. Keďže zahraničné súkromné banky nás okrádajú, Slovensko potrebuje mať štátnu banku, ktorá poskytne konkurenčné úroky. Takisto musíme mať vo verejnom vlastníctve poisťovňu, veď napríklad na povinnom poistení motorových vozidiel sa nedá prerobiť. A my prerábame, lebo štát nepodniká a vláda zanedbáva národné záujmy. Nedemokratizuje spoločnosť, iba spravuje neoliberálny kapitalizmus, ktorý neuspel nikde na svete. Mnohé kľúčové informácie o kapitalizme a socializme sa nezverejňujú, alebo sú skresľované. Preto Komunistická strana Slovenska prichádza s informačnou revolúciou, ktorá nám pomôže nájsť cestu k lepšiemu životu. Nájdete nás tu, na: www.informacnarevolucia.sk.

Jozef Hrdlička, predseda KSS, júl 2015

International newspaper
International newspaper, Rome May 2005 Zdroj: Wiki, fotograf: Stefano Corso. Pensiero.