Škandinávsky model

Kodaň, Dánsko

Kodaň, Dánsko

S budovaním severského sociálneho štátu začalo Dánsko v roku 1939, po roku 1945 sa pripojilo Švédsko, ktoré nepoznalo vojnový konflikt.; neskôr sa pridalo Nórsko, Fínsko a Island. Cesty rozvoja všetkých piatich krajín sú podobné. Spoločným menovateľom sú vysoké dane (aj nad päťdesiat percent), dobre platené zamestnanecké miesta a malé rozdiely v odmeňovaní (vo Švédsku zarába pokladníčka v obchodnom reťazci 2200 eur, profesor 2500 eur). Všetky politické a sociálne sily v týchto krajinách akceptujú trhovú spoločnosť, v ktorej sú zakázané vypuklé sociálne nerovnosti, čo sa dosahuje spravodlivým prerozdeľovaním štátnej renty. Pre škandinávske krajiny sú charakteristické sociálne istoty, adekvátne penzie, jasle, domy dôchodcov, starostlivosť o invalidov, o zdravie, vzdelanie, výskum, kultúru.

Po druhej svetovej vojne nastala zlatá éra „severského socializmu“ založená na presadzovaní prospechu národno-štátnych záujmov, ekonomickej efektívnosti a sociálnej štedrosti. V súčasnosti severské štáty čoraz viac inklinujú k západnej Európe, ktorá je pod neoliberálnym vplyvom menej štedrá. Dánsko splnilo kritéria pre členstvo v európskej menovej únii, ale nevstúpilo do nej, ponechalo si dánsku korunu (DKK). A nič tým nestratilo, naopak si uchovalo pozíciu jednej z najbohatších krajín sveta podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa (43 000 eur v roku 2011). Vysoké príjmy štátu sú prerozdeľované, čo sa premieta do vysokej životnej úrovne a sociálnych istôt. Štedrosť dánskeho štátu blahobytu je zo strany západnej Európy závideniahodná. Novorodenci majú zaručené miesto v jasliach od šiestich mesiacov, zdravotníctvo je bezplatné, starostlivosť o seniorov v domácnosti je bežnou praxou, študenti sú bohato dotovaní počas piatich rokov štúdia a navyše môžu rok cestovať a spoznávať svet.

Krajina má svojský systém ochrany proti nezamestnanosti, vychvaľovaný tak doma, ako aj v ostatnej Európe. Nazýva sa „flexicurity“. Poskytuje flexibilnosť podnikateľovi a bezpečnosť zamestnancovi. Dánsky majiteľ firmy môže bez meškania a bez odškodného prepustiť svojich zamestnancov. Avšak prepustení zamestnanci /do krízy to boli zanedbateľné počty/ majú zaručenú veľkorysú podporu v nezamestnanosti prinajmenšom počas obdobia štyroch rokov a ak by to bolo potrebné, aj profesionálne preškolenie na mieru. Pôvodná maximálna hranica dávok v nezamestnanosti stanovená v roku 2006 predstavovala 2000 eur. Pod vplyvom krízy vláda uvažovala o znížení doby zabezpečenia na dva roky, kým recesia nepominie. Krajina sa dostala na prvé miesto v Európe pokiaľ ide o podnikateľské a obchodné prostredie a sociálny zmier. Má najnižšiu korupciu na svete.

Pre Slovensko, (ktoré má rovnaký počet obyvateľov ako Dánsko) by mohli byť inšpirujúce spôsoby, akými škandinávska krajina zabezpečuje svoj obdivuhodný rozvoj. Zo systémového hľadiska je celková orientácia dánskeho hospodárstva dlhodobo intenzívne smerovaná k ekonomike založenej na na vedomostiach (Knowledge Driven Economy). Digitalizácia dosiahla svetovú úroveň. Dánsko ako jedna z mála krajín vydáva na výskum a vývoj ročne viac ako 3 percenta z hrubého domáceho produktu (SR len 0,7 až 1,0 percento, pritom slovenský HDP je omnoho nižší). V dôležitých oblastiach, akými sú služby verejnosti, poštové služby, letecká preprava, energetika si vláda zachováva svoj vplyv, aby mohla zabezpečiť správnu vyváženosť cien, služieb a bezpečnosti. Dánsko má nízke priame zahraničné investície a od cudzích spoločnosti vyberá daň. Spolieha sa na vlastné zdroje, ktorými sú export energii a prebytkových potravín, ale aj poskytovanie prepravných služieb (krajina patrí k najväčším lodným prepravcom na svete). Vývozný potenciál je podporený vlastnými špičkovými priemyselnými a poľnohospodárskymi technológiami. Rozvoj sa riadi dlhodobou koncepciou. Napríklad, keďže vláda vie, že krajina má zásoby ropy na 17 rokov a zásoby plynu na 25 rokov,orientuje sa na obnoviteľné paliva. Daň z príjmu pre fyzické osoby môže spolu s povinnými odvodmi dosiahnuť až 67 percent.